5.2. – 3.3.2023
Výstava nadväzuje na autorkino dlhodobé zaujatie témami kresťanskej ikonografie
a súbežné skúmanie mediálnych špecifík maľby. Dorota Sadovská vytvára v galérii sugestívnu priestorovú inštaláciu, ktorú je možné vnímať v kontexte teórií expandovaného poľa maľby, ale tiež ako vedomý dialóg s dejinami obrazových reprezentácií svätcov
v rôznych historických formách obrazov a ich lokalizovania v interiéroch.
Prvý pohľad ponúka návštevníkom kontrastnú vizuálnu situáciu v podobe minimalistickej abstraktnej kompozície: sedem ultramarínových štvorcov rozmiestnených v priestore pod klenbami. Bližší pohľad odhalí, že plátna v rámoch sú perforované a línie rezov vytvárajú zobrazenia tradičnej sakrálnej témy. Z meditatívne pôsobiacich modrých a bielych monochrómnych plôch, evokujúcich transcendentnú nebeskú sféru, sa vynárajú subtílne figúry. Obrazy predstavujú variácie zoskupení páru a ich malého dieťaťa, dorozumievajúcich sa prostredníctvom nežných gest.
Divák je vedený k porovnávaniu drobných zmien a posunov, ku konfrontácii rubu a líca obrazov, k prechádzaniu priestorom, v ktorom dochádza k premenám konfigurácií. Serialita a posuny sú hľadaním ideálnej podoby témy, vzťahovaním sa k myslenému prototypu. Obrazy sú demonštrované ako objekty, komunikačné rozhrania, s ich priznanou mediálnou a technickou výstavbou, pričom ich inštalácia a priestorové vzťahy pripomenú formy obojstranne pojednaných oltárnych krídiel. Tieto asociácie so sakrálnym priestorom zdôrazňuje i historický interiér s obrazcom klenby nad hlavou a výklenkami v stene. Aktivizácia pohybu diváka a jeho smerovanie k ideálu – hľadaniu optimálneho bodu pozorovania – sú podnietené aj kombináciou uplatnených perspektív. Priestorové usporiadanie obrazov je poňaté ako podnet a pozvanie: Dívať sa a byť zároveň videný. Uvedomovať si svoju situovanosť. Nachádzať siločiary.
Peter Megyeši
