Ľubomír Ďurček

Biography

*1948, Bratislava
Ľubomír Ďurček je slovenský konceptuálny umelec, performer, dokumentarista, autor experimentálnych textov, kníh a filmov. Študoval krajinné a obrazové umenie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pod vedením profesora Jána Želibského. Štúdium ukončil v roku 1973. Väčšinu svojho života pôsobil ako stredoškolský pedagóg. V roku 1977 spoločne s Petrom Bartošom organizoval výstavu fotografií českých a slovenských akčne a konceptuálne zameraných výtvarníkov, pomenovanú Fotozáznamy. Na prelome 70. a 80. rokov spolupracoval s Divadlom Labyrint a Dočasnou spoločnosťou intenzívneho prežívania okolo Jána Budaja.
Tematicky sa Ďurček zameriava na na experimentálny film, na komunikáciu a medziľudské vzťahy prezentované odlúčením alebo fyzickým kontaktom.
Ťažisko Ďurčekovej tvorby spadá do tzv. “normalizačného” obdobia. Táto fatálna súvislosť ho zaradila medzi autorov tzv. neoficiálnej scény slovenského umenia a vymedzila ďalšie podmienky pre jeho tvorbu. Báza “normalizačných” inštitúcií zďaleka nebola vhodným rámcom pre artikulovanie jeho tvorby, a s ohľadom na túto skutočnosť, ako i pre vlastné inklinácie umelec začal vytvárať veľmi špecifické formáty, resp. spôsoby “publikovania” (v zmysle zverejňovania) vlastnej tvorby. Prestal “veriť” formátu výstavy, ako vhodnému rámcu pre artikulovanie významov svojich prác. Vo vlastnom byte si vytvoril tzv. medzipriestor, ktorý v kontraste k verejnej mediácii diel, kantovsky fungoval ako báza pre prezentáciu vo veľmi intímnej atmosfére individuálneho zdieľania (“iskrenia”) s každým potenciálnym divákom, resp. respondentom, ktorý tento priestor navštívil. Jednotlivé mustry diel Ďurček dlhodobo opakoval v priebehu rokov ako mantru.