14.06.2021 – 19.07.2021
Stano Filko (1937) sa narodil vo Veľkej Hradnej. V rokoch 1956-1960 študoval na strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a pokračoval na vysokej škole výtvarných umení u prof. P. Matejku (maľba). Autor patrí k prvej generácii slovenských konceptualistov a akcionistov – predstaviteľov nových médií.
V ranom období tvoril figurálne post-kubistické kompozície, realizoval štrukturálne asambláže a objekty (napr. Oltáre súčasnosti, 1964-1965), ktorých poetika súvisela s informelom. V tvorbe z roka 1965-1969 môžeme nájsť náznaky viacerých otázok, ktorými sa zaoberali aj zahraniční autori týchto tendencií (napr. koncept Bieleho priestoru v bielom priestore, 1973-1974 spolu s M. Lakym a J. Zavarským, v ktorom nájdeme ideu nekonečného priestoru a jeho interpretáciu prostredníctvom čistej senzibility). Spolu s A. Mlynárčikom vytvoril protokonceptuálne textové deklarácie HAPPSOC I. a HAPPSOC II. (1965), založené na fiktívnom prisvojení si určitého výseku skutočnosti. Obrat smerom k vyjadreniu vlastných kozmologických vízií vyjadrili v HAPPSOC-e IV. (1967, pozvánka na vesmírne cestovanie). Autorova predstava univerza – kozmu vystupuje ako výrazne antropocentrická až autobiografická. Človek v ňom nevystupuje len ako jeho stred, ale vesmír sa otvára v ňom samom, sám sa stáva miestom prieniku, presahu do inej dimenzie, čo v autorovej tvorbe smeruje k dematerizácii. V jeho dielach môžeme sledovať napríklad zvláštne konfrontovanie tém slovenskej krajny a života ľudí (Moje rodisko, 1969) so súčasným pohľadom umelca – pseudofuturológia. V roku 1966 napísal manifest Úvahy o prostredí. Objasňuje v ňom vlastné názory na umeleckú tvorbu a atmosféru doby, v ktorej žil a tvoril. V roku 1969 vychádza ďalší jeho manifest. Uvažuje v ňom o pláne – projekt, ktorý po prvé „je jedným z posledných prúdov proptekt artu a po druhé vychádza a nadväzuje na happening, konštruktívne, kinetické umenie, enviromenty, minimal art, multiple…“ Približne od polovice 70. rokov začal svoju tvorbu rozdeľovať do troch hlavných ciest: 3. Biela – absolútna duchovnosť, 2. Modrá – kozmológia, 1. Červená – biológia. Postupne stále viac upúšťal od manuálnych zásahov do diel a tvoril projekty a inštalácie v neosobnom technickom štýle. Od začiatku 80.rokov sa opäť venuje maľovaniu, obrovské polyptychy často koncipoval ako architektúry symbolických písmových zostáv (cyklus AIDS, 1983 – 1985).
Autor v roku 1981 emigroval. V Nemecku začal tvoriť pod vplyvom Neue Wilde (návrat k obrazu a expresívnej tradícií). Od roku 1983 do roku 1990 žil v New Yorku a pokračoval v predchádzajúcom smerovaní (bad painting), potom sa vrátil na Slovensko. V tomto období priestorové inštalácie mení na video inštalácie ( ako počítačom morfované subjektívne autoportréty). Samostatne vystavuje od roku 194 (Bratislava – spolu s L. Gajdošom, a I. Vychlopenom), ďalej napr.: 1967 – Praha, Bratislava ; 1969 – Oldenburg (Environnement Universel 1966 – 1967 und Grafik). 1979 – Gdansk, 1986 – New York, 1993 – Bratislava, 2000-Košice, 2003- Bánska Bystrica. Kolektívne napr.: 1965 – Florencia, 1968 – Grenoble, 1969 – Mnichov, Paríž; 1970-Yokohama, 1971 – Buenos Aires, 1974 – Brno; 1984, 1986,1987 – New York, 1994 – Sydney, 1999 – Praha, Viedeň, Queens; 2001 – Bratislava (Action Art 1965 – 1989), 2002 – Bratislava ( Slovak Visual Art 1970 – 1985), 2005 – Benátky (51. ročník Bienále, Model sveta/ Quadrophobia).
V roku 1982 sa zúčastnil na Svetovom kvadrinále súčasného umenia Documenta v Kasseli, kde vystavoval manifesty, fotografické dokumentácie a auto, v ktorom emigroval – natreté na bielo. Autor sa venuje akčnému umeniu, konceptuálnemu umeniu, novým médiám, enviromentnom a priestorovým inštaláciám. Žije a tvorí v Bratislave.
