30.01.2018 – 09.03.2018
Výstava predĺžená do piatka (16. 3. 2018).
Tvorbu Petra Rollera (1948), tohtoročného jubilanta (neuveriteľné…), charakterizuje niekoľko súčasných pohybov viacerými smermi. Nie sú to však protichodné„vektory“, ale – tak ako uňho bolo a je nepísaným pravidlom či zvykom – i keď bežia zdanlivo oddelene, navzájom sa podporujú a súvisia. A nejde len o rôzne trasy osobného programu, ale aj o osobité uchopenie matérií, technológií, druhov a žánrov jeho tvorby. Sochár, ktorý doteraz dokázal uplatniť svoje myslenie v priestore v rôznych plastických i skulptívnych technikách a dávnejšie sa upísal hlavne kameňu, už niekoľko rokov rovnako zdoláva pláty zváraného kovu aj hmoty poddajnejšie, drevo a papier. V skutočnom i mentálnom poli jeho tvorby tak možno objaviť rovnako monumentálne skulptúry, reliéfy – obrazy, kresby i maľby – aj zbierku miniatúr – objektov – a tiež rozmanité cykly vizuálnej poézie. Všetko má uňho svoj typický a originálny výrazový modus. Minimalistickým, kresbovým a tvarovým gestom odhmotňuje priestor, plochu i objem svojich diel, zbavuje ich zobrazujúcej vecnosti a obrazových reminiscencií. Kladie dôraz na jednoduchosť, prostotu materiálov, často sa približuje k archetypálnosti prírodných útvarov a fragmentov, ktoré zapája do svojich diel. K tejto úspornosti či askéze výrazu priviedla Rollera duchovná spriaznenosť a porozumenie východných kultúr, z ktorých mu je zvlášť blízka japonská. Zaujatie kaligrafiou sa spája s ďalšou stránkou jeho naturelu – s priam nevyčerpateľnou hravosťou.
Výstava v Roman Fecik Gallery pod jednoduchým názvom Známky je monotematickým fokusom na jednu rozsiahlu časť jeho tvorby, v posledných rokoch sa jej venuje s veľkým nasadením. Súvisí s vášňou, ktorá postihla (hlavne v detstve a mladosti) viacerých z nás – s filateliou, zberateľstvom poštových známok. Túto posadnutosť zdedil po svojom otcovi, vynikajúcom reportážnom fotografovi Ladislavovi Rollerovi. Niekedy po roku 2000 si možno trochu ako reminiscenciu na mladosť začal známky sám tvoriť. Vystrihnuté alebo maľované obrazové políčko v tvare štvorčeka, obdĺžnika, trojuholníka alebo iného geometrického útvaru je zachytené na podklad – „aršík“ svojho druhu. Každý je vybavený originálnou pečiatkou (špeciálnu technológiu pečiatkovania vyvinul so svojím synom, výtvarníkom Tomášom Rollerom), ktorej text a forma zvláštnym spôsobom zvyšujú význam a dotvárajú každé malé dielko – originál. Autor dáva známkam takmer všetko, čo majú mať, okrem jedného – Rollerove známky nemajú zúbky. Ako dávnoveký „pisár“ pokrýva svoje známky kaligrafickými znakmi, vystrihuje často z nájdených cudzích podkladov (napr. z mapy krajiny konkrétneho mesta, oblohy a pod.), kolážuje z farebných papierov, maľuje či modeluje ako miniatúrne plastické reliéfy. Spočiatku ich dokonca vytváral ako „ceniny“ v číslovaných „emisiách“, neskôr, keďže pribúdali vo veľkých počtoch, rezignoval a nechal ich vznikať vo voľných sériách. Svoje známky uňho dostali štáty – krajiny –, už neexistujúce kolónie, kráľovstvá, domínia i kondomínia (ako to bolo kedysi), obľúbené mestá a v nich mestské časti, ulice i námestia, staroveké ríše a zaniknuté mestá, ale aj moria, zálivy, prielivy i oceány (svoje známky nikdy nemali, tak chcel túto „nespravodlivosť“ na radu jedného priateľa opraviť), tiež vesmírne súhvezdia, dokonca aj žiarivé hviezdy umeleckého neba (spravidla však svetové a mŕtve).
Dielam Petra Rollera aj jeho známkam sa v posledných rokoch prihodilo to, že sa stali predmetom osobitného zberateľstva, ba generovali špecifický druh zberateľa. Medzi jeho priaznivcami a fanúšikmi už dávnejšie existuje kategória „lovcov a zberačov“. Na základe empirického pozorovania možno vymedziť tri základné cesty, ako sa nimi stať: 1. chodiť po (v) stopách autora, 2. navštevovať jeho vernisáže, 3. byť adresátom jeho pošty. Všetci zväčša veľmi dobre poznajú jeho zvyky, sledujú chodníčky, miesta a časy „roznášania“ darov, medzi ktoré patria hlavne kamene a kamienky,dunajskéokruhliaky pomaľované enigmatickými znakmi známe pod menom Petrogramy. Mimochodom, prostredníctvom jeho priateľov sa dostali na tie najneuveriteľnejšie miesta na svete, kde ich možno nájsť a, pravdaže, vziať a odniesť si ich… Aj návštevníci Rollerových výstav už dávnejšie vedia, že neobídu naprázdno. Všetko sa začalo, keď sa rozhodol stať sa „darcom datív“ a začal vytvárať série „darovacích“ diel. Tabuľky a objekty pokrýval záhadnými znakmi, ktoré premieňal na kaligrafické písmo a svojský druh vizuálnej poézie. Raz ponúka účastníkom vernisáže, kolegom i priateľom interaktívnu, vzájomnú súčinnosť a spoluúčasť na vzniku svojich diel, inokedy ich „len“ medzi nimi jednoducho distribuuje alebo posiela poštou, najčastejšie ako novoročné želania, peéfky – Známky tak nájdete nielen na obálke, ale tie autorské a originálne v jej vnútri.
Náš spoločný priateľ Juraj Meliš nazval svojho času Petra Rollera „všeobjímajúcim introvertom a rytierom ľudských vzťahov“. Stále platí, že dávať je viac ako brať. Dodnes desiatky tisíc dielok – či už petrogramov, alebo známok – opustilo jeho ateliér a našlo si nových vďačných majiteľov. Peter Roller, mužušľachtilých vlastností, nimi stále rád obdarováva, veď obdarovať niekoho znamená predovšetkým priniesť obdarovanému potešenie a radosť. Aj to je umenie.
Katarína Bajcurová
kurátorka výstavy
