Alex Mlynárčik – Permanentné manifestácie (90-ka)

V roku, keď Alex Mlynárčik oslavuje svoje 90. narodeniny, nepripomíname si len životné jubileum jedného z
najvýznamnejších slovenských umelcov, ale aj jeho ohromujúcu a neúnavnú cestu ako vizionára, ktorý sa
hlboko zapísal do histórie európskeho umenia. Mlynárčik nie je iba umeleckou osobnosťou, ale aj kľúčovým
iniciátorom a spolutvorcom hnutí, ktoré prekračovali hranice konvenčného umenia a transformovali ho na
platformu pre participáciu, spoluprácu a angažovanosť. Tento neustály záujem o redefinovanie hraníc umenia
sa zrkadlí v jeho celej kariére a jasne vychádza aj z jeho slávnej série “Permanentné manifestácie”.
Jeho kariéra, začínajúca v 60. rokoch, bola silne ovplyvnená atmosférou doby, ktorá sa vyznačovala
spoločenskými, politickými a kultúrnymi otrasmi. Ako priekopník hnutí “Fluxus” a “Happening”, Mlynárčik svoje
umenie nikdy nevnímal ako izolovaný proces, uzavretý v galerijných priestoroch. Naopak, jeho diela sú
charakteristické prelomovou participáciou publika a kolektívnym zážitkom. Mlynárčikova práca mala často
podobu interaktívnych akcií a happeningov, ktoré verejnosť priamo zapojili do procesu tvorby. Projekt „Javisko
svet“ z roku 1965, v ktorom prehlásil celé mesto Žilina za umelecké dielo, bol jedným z prvých a
najodvážnejších pokusov urobiť umenie neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Toto dielo presahovalo
tradičné rámce vnímania umenia a umelca, čím redefinovalo pojem umeleckej tvorby ako kolektívnej
skúsenosti.
Kurátorom výstavy je Ivan Jančár, dlhoročný priateľ Mlynárčika a renomovaný odborník na jeho tvorbu. Jančár
už dlhé roky prispieva k porozumeniu a šíreniu diela tohto umelca a jeho pohľad pridáva výstave hlboký osobný
rozmer. Jančár nám ponúka nielen reflexiu Mlynárčikovej geniality, ale aj poctu dlhoročnému priateľstvu a
spolupráci, založenej na vzájomnej láske k umeniu a potrebe neustále skúmať nové umelecké hranice.
Na tejto výstave predstavuje Mlynárčik tri veľkorozmerné práce na papieri, ktoré sú doplnené o 21 menších
fragmentovaných diel zo série “Permanentné manifestácie” z roku 1988. Tieto diela sa dajú považovať za vrchol
jeho experimentov s monotypiou, technikou, ktorú používa na vytvorenie diel plných odvážnych textúr a
vrstvenia. Mlynárčik, ktorý je známy tým, že neustále hľadal nové spôsoby vyjadrenia a narúšal zavedené
umelecké normy, v tejto sérii pracuje s kontrastmi medzi trvácnosťou a efemérnosťou, hmotou a prázdnom,
trvalým a pominuteľným
Séria “Permanentné manifestácie” vznikla v období intenzívnych politických a spoločenských zmien v
Československu a celej východnej Európe. Toto turbulentné obdobie sa výrazne odráža v charaktere
Mlynárčikových diel, ktoré skúmajú pominuteľnosť ľudského života v kontexte túžby po trvalosti v umeleckom a
kultúrnom vyjadrení. Séria je postavená na princípe paradoxu – zatiaľ čo termín „permanentné“ naznačuje niečo
trvalé a nemenné, „manifestácie“ poukazujú na niečo prchavé, efemérne, okamžité. Tento protiklad medzi tým,
čo pretrváva, a tým, čo je dočasné, je kľúčovým motívom celej série, kde sa Mlynárčik zameriava na to, ako
vnímať umenie v neustále sa meniacom svete.
Každé dielo v tejto sérii je súčasne samostatným umeleckým aktom, ale aj časťou širšieho dialógu. Spájajú sa v nich
všedné materiály, texty a osobné spomienky s kolektívnou históriou, pričom divák je vyzvaný k premýšľaniu nad svojou
vlastnou úlohou pri tvorbe a uchovávaní významu týchto diel. Mlynárčik sa hrá s myšlienkou, že dielo nie je nikdy úplne
dokončené, pokiaľ sa doň aktívne nezapojí divák. To je aj typický znak jeho širšej tvorby, ktorá odmieta jediný pevný
výklad v prospech dynamickej a neustále sa meniaciej participácie.
Diela zo série “Permanentné manifestácie” môžeme vnímať aj ako reflexiu jeho skorších projektov, najmä v rámci hnutia
*Happsoc* zo 60. rokov, kde Mlynárčik spoločne so svojimi kolegami umelcami skúmal hranice medzi umením a životom,
hľadajúc nové spôsoby, ako prepojiť tieto dve sféry. Táto séria je však zároveň svedectvom o jeho neskoršom umeleckom
vývoji, keď sa jeho tvorba stala viac introspektívnou, skúmajúcou otázky pamäte, času a kultúrneho dedičstva v období
prudkých spoločenských zmien. Napriek tejto reflexívnejšej povahe si Mlynárčik zachováva svoj zmysel pre iróniu a
subverziu, čím naďalej spochybňuje zaužívané predstavy o umení a jeho úlohe.
Táto výstava nám dáva príležitosť nielen osláviť Mlynárčikovu jedinečnú umeleckú víziu, ale aj znovu sa zamyslieť nad
tým, akým spôsobom ovplyvnil generácie umelcov po ňom. Jeho príspevky k slovenskej aj medzinárodnej umeleckej scéne
zostávajú zásadné a jeho diela nás vyzývajú, aby sme neustále hľadali nové cesty v umení, bez obmedzenia zavedenými
normami.
Keď oslavujeme Alexa Mlynárčika k jeho 90. narodeninám, vzdávame hold nielen jeho dlhoročnej kariére, ale aj trvalému
odkazu, ktorý zanecháva pre budúce generácie. Série ako Permanentné manifestácie sú dôkazom jeho odvahy búrať
konvencie a jeho neochvejného odhodlania vnímať umenie ako neoddeliteľnú súčasť ľudského života. Mlynárčikove diela,
plné paradoxov a neustálej interakcie s divákom, nám pripomínajú, že umenie nie je nikdy trvalé ani úplne dokončené –
jeho zmysel sa neustále vyvíja, rovnako ako naše chápanie sveta